8.máj 2009, Pezinská Baba: Sezónu 2009 začal seriál TatryDonauCup na domácej Pezinskej Babe. Našťastie som o tejto akcii vedel s mesačným predstihom, nie dva dni vopred ako septembrovú akciu z 2008, preto som venoval niekoľko dní jemnému tréningu na tomto kopci. Išlo viac o zapamätanie si všetkých zákrut ako o dravú jazdu, veď napokon boli to bežné dni s plnou cestnou premávkou. Automobil Mitsubishi Lancer Evolution IX od Mareka Tesařa s výkonom 380PS a 500Nm fungoval absolútne geniálne, cítil som že tu sa šance na úspech výrazne zlepšujú.
Sobota: 1.miesto trieda S+2000
1.miesto skupina S
4.miesto Absolútne hodnotenie
Nedeľa: 1.miesto trieda S+2000
1.miesto skupina S
3.miesto Absolútne hodnotenie
14.jún 2009, Levoča: Pretek pri Levoči z dedinky Vyšné Repaše som vynechal z pracovných dôvodov. Keď som sa v sobotu uvoľnil, premýšľal som, či sa na cestu predsa len nevydám, ale relatívne krátky kopec bez zvodidiel a vyše 400km z Bratislavy mi na ten jeden deň naozaj nestál za to....
27.jún 2009, Ostrá Lúka: Pár kilometrov pred Zvolenom v smere z Bratislavy je malá odbočka Ostrá Lúka. Viackrát som si ju všimol, ale netušil som, že tam raz budem aj štartovať so súťažným automobilom. Promotér seriálu TDC zaradil tento síce nie moc dlhý, ale zato veľmi pekný a technický kopec do svojho kalendára a mne bolo umožnené spoznať ho počas pretekárskej uzávery. V piatok som priletel na miesto činu tesne pred zotmením. Čakal ma tu Marek Tesař a hneď sme leteli na zoznamovačku s traťou. Modré EVO s 345PS poslúchalo perfektne, ale bolo cítiť, že mu šlapem pekne po krku. Urobili sme zopár výjazdov, zaregistrovali sme sa a išli pod Donovaly spať. Sobotné ráno bolo chladné, Tesco v Banskej Bystrici nám ponúklo svoje produkty /Marekovi pol kila Pražskej šunky/ a išli sme "pod kopec". Prvú tréningovú som si dal na starých sériových pneumatikách, druhú na nových sériových a až v prvej ostrej som otestoval slicky Matador. Do štvrtej sme už museli obuť mokré slicky. Tesne po štarte druhej ostrej sa stala drobná technická závada - vyskočilo tiahlo radiacej páky, ale našťastie som hneď odstavil automobil na kraj a preteky som nijako nespomalil alebo neobmedzil. Keď sme závadu odhalili a odstránili, spýtal som sa riaditeľa preteku, či by som nemohol štart opakovať. Celý život sa držím zásady "Nespýtaš sa, nevieš.". Dopredu som očakával negatívnu odpoveď, ale keď mi bol opravný štart povolený, bol som neskutočne šťastný. Vybojované tretie miesto v absolútnom hodnotení ma nesmierne potešilo. O to väčšie sklamanie prišlo, keď mi po pretekoch prišiel ten istý riaditeľ preteku oznámiť, že mi to musí škrtnúť, lebo sa bol ten jazdec ktorý sa umiestnil na štvrtom mieste sťažovať a riaditeľ práve ten konkrétny tím veľmi potrebuje a nech sa nehnevám. Nehneval som sa. Bol som sklamaný. Z politiky, ktorá sa deje aj v nelicencovaných pretekov. Zo sľubu, ktorý sa potom vymaže. Z korektného prístupu, ktorý sa následne pokrčí v rukách a zahodí za hlavu.
Na ďalší deň som nastúpil s úsmevom na perách, čestne som získal tretie miesto v absolútnom hodnotení, milého jazdca z predošlého dňa som odsunul tam kam patrí: pre zemiakovú medailu.
.
25.-26.júl 2009, Havraní vrch-Vladimír Lalik: Na východe Slovenska pri Hanušovciach nad Topľou sa v posledný júlový víkend zišlo 38 zarputilých jazdcov, ktorí chceli skúsiť novú trať. Už keď som prišiel na "miesto činu" som skonštatoval, že sa síce jedná o technickú, ale zato veľmi krátku trať /najrýchlejší Marek Tesař 1:17.969/. Niekoľko silných rally hupákov priamo v zákrutách dávalo jasne najavo, že toto sranda nebude. V sobotu som sa umiestnil na druhom a v nedeľu po nešťastnej havárii Mareka Tesařa na prvom mieste v absolútnom hodnotení.
8.-9.august 2009, Dobšiná-Vladimír Lalik: Na Dobšinský kopec nepokorený zo sezóny 2008 som sa veľmi tešil celý rok. Jazda do vrchu o dľžke 7100metrov je pre každého jazdca skvelou výzvou. Piatok 7.augusta som už od rána bol u klienta a nevedel som sa odtiaľ uvoľniť. Okolo 11tej sa to však podarilo a vyrazil som na cestu. Do Dobšinej som prichádzal okolo štvrtej poobede, slnko nádherne prehrievalo celú dolinu. Tešil som sa na sobotu, dúfajúc v krásne počasie na celý víkend. Registrácia auta a následné stretnutie s ostatnými pretekármi boli v úsmevnej atmosfére. Niekoľkokrát som si prebehol trať a vždy keď som sa blížil k miestu, kde sa mi pred rokom pokazilo auto som sa nevdojak musel usmiať. Večer sme s ostatnými pretekármi pogrilovali a po polnoci sme išli spať. Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného rána. Už v prvej tréningovej jazde som mal vynikajúci pocit, druhá bola rovnako dobrá. Prvá ostrá bola obrovským prekvapením, pretože som o 69 tisícin sekundy porazil aj favorizované BMW E36 GTR pilotované Tomášom Erdélyim. V druhej ostrej jazde Tomáš urobil všetko možné aj nemožné na aute aj v svojej jazde a záverečným súčtom som sa ocitol v absolútnom hodnotení na druhom mieste z celkových 77 automobilov so stratou 456 tisícin sekundy. Pol sekundy ma stálo nádherné prvé miesto.
